1/26/2012

26. ledna 2012 v 17:53 | ShadoW
ANd is it worth to wait?
all the killing time?
This will be my last confession
"I love you" never felt like blessing


Dva týžde som to držala, neviem už viac. Dva týždne som neplakala, ale ten posledný mi neskutočne chýba. Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa.
Áno, až tak. Pozerám asi veľa filmov, alebo čo, ale stálé mi chodia po rozume len spoločné chvíľe, objatia, rozhovory, ranná pusa na čelo, moje stresy či odpíše....Bolí to. Až moc. Už mesiac som ho nepočula, nevidela jeho tvár, nekomunikovala....a takto to má ísť ešte dva mesiace kým je tu? Že sa budeme vyhýbať jeden druhému? Krása, teším sa...Nikdy som nebola človek čo je romantik a miluje presladené veci, sklr som sa z nich smiala, uťahovala, vyhýbala sa im, ale potom keď ste samy tou osobou, ktorá ide s niekym po parku ruka v ruke a sneží, keď vám niekto popraje dobrô noc, keď ste to vy, koho niekto objíme a pritisne vás k sebe, všetko sa zmení. Zrazu vám to nepríde až tak sladké a gýčové....Potom sa stane niečo, čo to všetko zmení a keď vidíte takéto veci u iných ľudí, buď prepdnete depke a spomienkam, alebo ich začnete preklínať a nenávidieť a keď sa vykričíte, aj tak prepadnete depke, lebo vám to chýba. Tak ako mne teraz, ale žijem, hrám sa na silnú, veď ja som predsa tá ľadová kráľovná, ktorá nemá city a všetci sa jej boja a je silná a nikdy neukazuje chyby a niedaj bože emócie ku nejakej osobe...Priznávam, že chápem prečo si toto o mne ľudia myslia, ale to že si to myslia aj tí, čo sú mi bližší, trochu raní...Každý máme masku, niektorí aj masky, ktoré nosíme aby sme sa ochránili, ale zároveň aj preto, lebo čakáme kedy sa nájde niekto, kto nám ich dá dole, lebo nás pozná a vie že ju už nepotrebujeme, lebo ten niekto je tu na to, aby nás ochránil miesto tej masky. Každý sa tvári, že je necitlivý, lebo sa bojí reakcie toho druhého, ktorý je na tom rovnako, ale tiež si nič neprizná, lebo sa bojí reakcie toho prvého. A tak to ide dokola. Všetci sme takí. Úprimnosť v tomto storočí nemá miesto, nikto nechce počuť váš názor, ale to čo im pohladí ego, alebo sa nebude líšiť od ich myšlienky.

Ach, človek by nemal byť sám dlhšie ako pár hodín. Keď je odrezaný od spoločnosti, dopadne ako ja....už nech som zdravá. I keď ten plač mi aspoň pomáha s dutinami -.- "So heavy,so heavy in your arms...."
*Another day, another time, another world , another life* tak nejak, nie? A možno to tak malo byť a možno si na to dobré naozaj treba počkať a možno som sa len mala zase niečomu priučiť a ísť ďalej....

Pozitívum situácie: chudnem, chudnem, aj keď pomaly jak slimák a nič nevidno, ale chudnem... I choose to be redhead and skinny. Amen.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama